Najviac ma však prekvapila osoba stojaca pri torte, usmievavá a milá tvár.
,,Mami!“ skríkol Sam a rozbehol sa k nej.
Sarah tam stála a zabávala sa na mojom vyoranom výraze.
,,Slečnu Meyerovú sme v nemocnici navštívili ešte pred vami a ozrejmili sme jej náš plán. Doktor s nami tiež veľmi rád spolupracoval.“ V rýchlosti mi ozrejmila pani Bloonová, tá akčná žena, ktorá toto všetko zorganizovala.
,,Ani nesfúkneš sviečky?“ spýtala sa Sara netrpezlivo a s túžbou hľadiaca na tortu. Vždy som chcel sfúknuť sviečky napichnuté na narodeninovej torte. Tak som sa nadýchol z plných pľúc a vyfúkol všetok vzduch rovno na sviečky. Z toho ,,fukotu“ sa mi zakrútila hlava a musel som si urýchlene sadnúť, no sfúkol som všetky na prvý krát. Želal som si aby... radšej si to nechám pre seba. Nie, nebojte sa- poviem vám to. Želal som si vlastné dieťa.
Veľa ráz som o tom hovoril s priateľmi a vraveli, že môj otcovský cit ešte nie je správne vyvinutý. Vraj som primladý a neskúsený, ale ja taký názor nemám. Poznám veľa detí a hoci som sám dieťaťom v podstate nebol, poznám ich túžby a ciele. Myslím, že by som sa o ten svoj malý malíček šťastia dokázal postarať a vychovať z neho dobrého a rozumného človeka.
,,Čo ste si želali?“ pýtali sa všetci
,,To sa predsa nehovorí lebo sa to nesplní!“ zahriakol som ich
Nahodili ospravedlňujúce pohľady a nabádali ma, aby som čo najrýchlejšie rozkrájal tortu. Bola poschodová a v tvare hviezdy na chodníku slávy totožná s mojou.
,,Tento cukrársky zázrak je naozaj úchvatný!“ chválil som dielo
,,Práca najlepšej cukrárky v meste.“ Spresnila pani Bloonová
,,Odovzdajte jej odo mňa veľkú poklonu.“
,,Buďte si istý pane. Teraz by sa hodil malý prípitok na krásne 29. narodeniny.“ Pani všetkým popodávala poháre so šampanským a Samkovi pomarančový džús.
,,Fúú.. to mám aj niečo povedať?“ začervenal som sa
,,Ale no tak, nebojte sa. Ste vynikajúci rečník.“ Dodala mi odvahu milá upratovačka.
,,Tak, čím začať? V prvom rade sa vám chcem všetkým z celého srdca poďakovať za toto krásne prekvapenie. Nikdy som nemal narodeninovú oslavu, a tak ma to naozaj zaskočilo....aj keď mi Jim niečo malé naznačil.“ Nenápadne som sa naňho pozrel a venoval úsmev. Všetci smerovali svoje nie práve prívetivé pohľady na mierumilovného Jima, ktorý nikdy neudrží tajomstvo len vo svojom vnútri.
,,No veľmi mu za to ďakujem. Ďalej ďakujem za to, že ste a hlavne za to, akí ste. Ste moji priatelia a vážim si vaše rady, to, že ma počúvate a pomáhate mi. Dôverujem vám pretože ste ako moja rodina. Slečny, prepáčte, že som veľakrát taký neporiadny a neupratujem, ale verte mi.. naozaj sa snažím. Vy ste zas ako moje staršie sestry či dokonca mamy, ktoré ma usmerňujú hlavne v súkromí. Určite viete, že vy a vaše rodiny budete mať u mňa navždy otvorené dvere dokorán. Milujem vás!“ skončil som reč a čakal na potlesk, objatia a krásne slová. Ihneď som sa ich dočkal.
,,Michael, my vás máme rovnako radi, ste jednoducho úžasný človek. Nikdy nechceme stratiť priateľa, ktorého sme vo vás našli. Spoločne vám prajeme veľa zdravia, šťastia, lásky, Božieho požehnania a splnené sny s veľkou a dokonalou kariérou.“ Pani Bloonová ma zjavne nedobrovoľne donútila k slzám. Vystískal som ju najviac, ako som dokázal. Táto žena je naozaj niekto!
Všimol som si, že ani jej oči nezostali úplne suché, no rázne prehovorila.
,,Dosť už bolo sĺz! Sme predsa na oslave, tak sa bavme!“ kuchárka pustila valčík a pani Bloonová ma stiahla za ruku a vyzvala k tancu. S radosťou som tanec prijal a spolu sme pretancovali skoro celý večer. Samozrejme, zakrepčil som si so všetkými zúčastnenými dámami. Keď som tancoval s mojou milou, zašuškala mi do ucha: ,,Keď sa skončí oslava, tak príde na rad môj darček, súhlasíš?“ ako dopovedala, zachvel som sa.
,,Neviem sa dočkať.“ Odpovedal som zvodným hlasom.
SARAH
Panebože! Prečo som mu to povedala? Veď nemám nič vymyslené! Predsa mu nemôžem povedať, že som úplne zabudla na dnešok a na darček. Som strašne hlúpa...! No nič , budem musieť niečo vymyslieť...a niečo robiť s mojou deravou hlavou... počkať! Mám to!
Sem-tam som ešte jedným očkom sledovala Samuela , ako si spokojne vychutnáva megačokoládovú tortu. Keď som si o niekoľko minút išla dať punč položený na stole, prišiel za mnou a povedal:,, Mami, už sa mi veľmi zatvárajú očká a chce sa mi spinkať.“ Malými ručičkami si pretieral očká pokým neboli úplne červené. Dopila som pohár punču so slovami:,, Sam, musíš ešte vydržať. Predsa sme nedali Michaelovi darček.“
,,Áno mami, ale čo mu dáme?“ začudovane hľadel na moju tvár
,,Už som niečo vymyslela.“ Potichu som mu prezradila môj plán. Nadšene súhlasil.
,,Ale teraz sa musíš tváriť, že spíš. Zvládneš to?“ zdvihla som obočie na znak pochybenia.
,,Áno, zvládnem!“ Sam sa však nedal spochybniť. Vzala som ho do náručia a vydala sa za tou milou pani, ktorá ma navštívila v nemocnici a zorganizovala túto oslavu... ako sa to volá? Áno, pani Bloonová. Našla som ju stáť zamyslenú pri otvorenom okne ako sa díva na nočnú oblohu s rozsýpanými svietiacimi perličkami.
,,Môžem vyrušiť?“ spýtala som sa nesmelo, no pristúpila som bližšie k nej.
,,Samozrejme srdiečko, vy vždy .Dnes je nádherná obloha.“
,,Áno, to je, ale prišla som za vami lebo..“
,,Počkajte! Padá hviezda, želajte si niečo!“ zdvihla prst a zavrela oči
,,Ja si už nemám čo želať. Mám všetko, čo potrebujem.“
,,Ach dieťa. Poviem vám, čo som si želala ja.“ Otočila sa ku mne s úsmevom
,,Ale.. nesplní sa to.“
,,Ja vám to musím povedať... želala som si lásku.“
,,To je krásne , ja vám ju želám tiež.“
,,Dieťa, ja som si ju neželala pre seba, ale pre vás a pána Jacksona. Chcem, aby ste boli spolu šťastní a žili v tej najväčšej láske, ktorú môže Boh darovať dvom zamilovaným ľuďom, ako ste vy.“
,,Pani... ja.. naozaj neviem, čo povedať.“ Slza mi pomaly stekala po tvári, no táto úžasná žena ju zotrela a objala ma. Samozrejme opatrne, aby ,,nezobudila“ dieťa spiace v mojom náručí.
,,Nemusíte hovoriť nič, drahá. Len sa usmievajte- to je pre mňa to najkrajšie poďakovanie. Ľúbim vás slečna.“ Jemne sa dotkla kútikov mojich úst a mierne ich potiahla smerom nahor. Od tej chvíle som sa nedokázala prestať usmievať.
ONA je naozaj čarovná žena.
,,Veľmi vám ďakujem!“ pobozkala som ju na líce a znova sa na mojej tvári objavil úsmev. Nezadržateľný úsmev.
,,To ja ďakujem vám. A prečo ste to vlastne za mnou prišli?“ zjavne si spomenula, že som sa pri nej nezjavila len tak.
,,Chcela som vás poprosiť či by ste ...“
,,Samozrejme , aj tak sme nechceli zostať dlhšie. Predsa i my máme deti.“ Usmiala sa a verejne vyhlásila koniec zábavy a začiatok upratovania.
Ja som zatiaľ odbehla. Chytila som do ruky telefón a vytočila číslo.
,,Michelle? Potrebujem pomoc!“
O niekoľko minút neskôr
,,Pfúúú, misia splnená. Už stačí len nájsť oslávenca.“ Vydala som sa ho hľadať do večného bludiska. Napokon som ho našla ako sa rozpráva v kuchyni s nejakou prsnatou a botoxovou ženskou. Rázne som si odkašľala. Michael sa zmätene otočil a začal koktať.
,,Ahoj Sarah, ja.. no.. my.. rozprávali sme sa...“ značne mu sčervenali líčka, no ja som sa i naďalej tvárila vážne. Tá umelá hlupaňa sa smiala, až som si myslela, že jej od natriasania tie ,,lopty“ vyletia.
,,Prepáčte, čo je tu také smiešne?“ tak neskutočne ma vytočila
,,Vôbec nič, len, že došlo k veľkému nedorozumeniu. My sme sa potrebovali pozhovárať osamote kvôli novej piesni, na ktorej spolupracujeme. Ešte niečo.. nesúď knihu podľa obalu.“ So smiechom sa vytratila z kuchyne
,, Prepáč, cítim sa hlúpo. Mal som ti to povedať.“
,,Pokiaľ je to tak, ako povedala tá ,,sex bomba“ tak sa nič nedeje. Je to predsa tvoja práca a ja ti do nej nechcem v žiadnom prípade zasahovať. Len chcem, aby si vedel, že ti naozaj dôverujem.“
,,Bože, ďakujem ti za tohto anjela, ktorého si mi poslal na Zem.“ smiali sme sa obaja.
,,Váž si to Michael, lebo bude zle!“ chytila som mu bradu a potiahla ho k mojim ústam. Keď sa naše pery odlepili, povedal:
,,Vážim si to viac, ako si dokážeš predstaviť.“ Usmial sa a neskutočne sexy si zahryzol do pery až som skamenela túžbou zahryznúť sa do nej tiež.
,,Michael, varujem ťa, nerob to už!“ túžobne som mu hľadela do očí.
,,Čo máš na mysli? Toto?“ a znova si do nej zahryzol.
,,Vieš, ako na to dievčatá letia? Ale tomuto sa nič nevyrovná.“ A začalo to.
Zahryzol si do spodnej pery, o niekoľko sekúnd si ju oblízol, oblízol si i ukazovák, ktorým si pomaly prechádzal od dolnej pery cez bradu, krk, hruď a keď sa už pomaly blížil k nebezpečnému bodu, povedala som náhle.
,,Michael, prosím!“ no ten ignorant nepočúval. Dokonca si rozopol košeľu a prešiel si po brušku až k rozkroku. Prudko- eroticky naznačil pohyb panvy pričom mal ruku stále na rozkroku. K celkovému finišu zavrel oči , zatváril sa blažene a vydal ťažký povzdych. Kvapky potu mu stekali po tvári i po obnaženom brušku. O niekoľko sekúnd otvoril oči a zasmial sa so slovami:
,,Mám ti priniesť podbradník?“
,,Michael, dohodneme sa, že keď uložíme Samka zopakuješ mi to v spálni, potom tomu necháme voľný priebeh a neskôr ti ukážem zas ja ženské zbrane, po ktorých ešte len budeš slintať.“
,,Toto naozaj nemôžem a nedokážem odmietnuť.“ Úsmev sa mu znovu pohrával s kútikmi. Kráčali sme hore schodmi a spoločne sme sa vybrali do izby, kde sme mali uložiť Samka.
Vstúpili sme do prekrásneho malého kráľovstva hračiek.
,,Bude mu treba aj pyžamko? Mám odložené jedno, čo som nosil ako malý chlapec. Mohlo by mu byť dobré.“
,,To by bolo fajn, ďakujem.“ Pomaly som ho položila na postieľku a začala ho prezliekať do Michaelovho pyžama. Bolo krásne, modré s mnohými autíčkami a hviezdičkami.
,,Toto mi ušila mama. Bolo to moje najobľúbenejšie pyžamo. Keby som mohol, tak ho nosím ešte dnes.“
V jeho tvári som si všimla istú bolesť a smútok. Bolo očividné, že mu tie časy naozaj chýbajú a chcel by sa tam znovu vrátiť.
,,To ti verím, je naozaj úžasné. Naozaj nebude vadiť ak si ho požičia? Nechcem robiť problémy ani obťažovať..“
,,Nie, nebude mi to vadiť. Veď prečo by som ti ho inak ponúkal?“
,,Áno, ja viem, ale nechcem byť ako niektorí ľudia.“ Vniesla som do atmosféry trocha smútku. Obrátila som tvár k zemi.
,,O akých ľuďoch hovoríš?“ pristúpil ku mne a chytil mi tvár do dlaní.
,,Michael, ty pôsobíš neskutočne zraniteľne a veľmi dobre vieš, akých ľudí mám na mysli. Takých, ktorí sa podlizujú, tvária ako najvernejší a najlepší priatelia, no ide im iba o jedno. Peniaze. Nechcem byť ako oni a nechcem aby ma tak niekto vnímal. Opustia ťa v najťažších chvíľach a nepomôžu ti.“
,,Sara, tak jednoducho taká nebuď. Áno viem, poznám takých ľudí ale snažím sa im vyhýbať. Spolu sa dokážeme takýmto ľuďom vyhýbať aj naďalej. Pamätaj si, že ja ťa budem ochraňovať a budem pre teba robiť všetko, čo dokážem. Ver mi!“ stále mi držal tvár a pozeral sa do mojich očí.
,,Verím ti a vždy ti aj budem. Si moja nádej, že zajtrajšok môže byť krajší.“ Odhrnula som mu z tváre pramienok vlasov padajúci ako vodopád a pohladila ho po líčku s pokožkou tak jemnou sťa nevinné batoľa.
,,Mami?“ Sam sa pomrvil na postieľke už prezlečený v pyžame. Hneď som k nemu priskočila.
,,Ako dlho to ešte bude trvať?“
,,Už len chvíľočku, sú na ceste.“ pošepkala som potichu
,,Zlatko neboj sa, sme tu s tebou. Kľudne spinkaj.“ Dala som mu pusu na dobrú noc ako každý večer doma.
,,Mami, ale nechaj mi zasvietené svetielko lebo sa budem sám po tme báť.“ Tento chlapec bude herec po mne. Rozprával pomaly a ospalým hláskom. Michael mi ukázal malú lampičku položenú na krásnom drevenom stolíku a vyrezanými rozprávkovými postavičkami. Zasvietila som ju a pomaly sme kráčali von s izby. Potichu som zavrela dvere. Práve teraz začínajú moje prekvapenia!
...
(Vika, 1. 8. 2011 10:10)