Kapitola štrnásta
9. 8. 2011
,,Michael, smiem ťa poprosiť, aby si zišiel na chvíľočku dolu do kuchyne a zavrel zvere?“
,,Nie, vôbec to neznie nápadne..“ podotkol s úškľabom , no bez väčších vzdorov sa do kuchyne dopravil.
Ja som znova šprintovala za Samom. Spoločne sme sa svižným krokom dopravili k terase, kde nás už čakala moja najlepšia priateľka i sestra v jednej osobe spolu s hŕbou detí. V krátkosti sme si nacvičili pieseň, ktorej sa už dnes uznania dostalo.
,,Výbbbornnne, bežžím ho zavvvolaťť!“ od nervozity mi klepotali zuby a deti sa na tom výborne zabávali. Áno, áno. Detský smiech je jednoducho ten najkrajší zvuk, ktorý Boh mohol stvoriť.
S klepotajúcimi zubami, trasúcimi sa kolenami, rýchlim dychom a studenými i spotenými rukami som sa blížila k dverám od kuchyne. Skôr ako som schmatla kľučku a urobila si tak ďalší trapas, som sa snažila poriadne to predýchať.
,,Fúúú, áno, dýchaj. Presne tak , fúúú.“ Tentoraz bez klepotajúcich zubov, bez trasúcich sa kolien, s pravidelným dýchaním, so suchými a teplými rukami som sa odvážila. Pristúpila som, chytila som, otvorila som a znovu som ho pristihla! No tentoraz s jahodovou čokoládou.
,,Dáš si?“ táto prílišná zdvorilosť ma naozaj rozosmiala
,,Áno, dala by som si , no keďže máš už len posledný kúsok tak sa ho milerada vzdám v tvoj prospech. Rýchlo to slupni pretože darček nepočká.“ Panebože! Skonzumoval ju úplne sám! A vraj sa snaží žiť zdravo...
,,Už idem!“ s plnou papuľkou vypochodoval z kuchyne.
,,Ou, počkaj! Je čistá?“ ukázala som sa akúsi handru položenú na drese.
,,Áno, mala by byť. Čo s tým chceš?“
,,Neboj sa maličký, to hneď zistíš.“ Pekne som si látku poskladala a priložila mu ju na oči. Michael sa rehotal v ruke už konečne s prázdnym obalom od čokolády. Pevne som látku zaviazala a zatiahla, aby som mu na chvíľku obmedzila zrakovú činnosť.
,,Vidíš niečo?“ kontrolná otázka predsa musí vždy odznieť.
,,Nie.“ Nie povedal celkom presvedčivo a skoro by som mu aj uverila, keby sa tak nezaškeril.
,,Nauč sa lepšie klamať, miláčik.“ Látku som stiahla na doraz.
,,Dobre, môžeme ísť.“ Michael ma chytil za ruku a preplietol si prstíky medzi moje. Naozaj som bola prekvapená, že to prišlo práve z jeho strany. Neviem prečo, možno je to znak toho, že obaja definitívne vieme, čo chceme. Je to jednoduché –chceme mať na blízku toho druhého. Vždy som ho brala skôr ako hanblivejšieho , no to som ešte netušila, čo sa stane večer.. ale teraz pekne po poriadku.
,,Teraz stoj, dobre?“ pustili sme sa a ja som otvorila dvere. Postavila som sa zaňho , aby som mu dala látku preč a odhalila tak prekvapenie, ktoré som mu pripravila.
,,Toto je to prekvapenie. Je spoločne od všetkých.“
Otvoril oči a tá radosť v jeho očiach bola okúzľujúca a neopísateľná.
Ako keď... ako keď...neviem, nenachádzam slová, ktoré by presne definovali a vystihli to nadšenie, lásku a radosť. S nemiznúcim úsmevom a výrazom ako by bol v extáze sledoval a pozorne počúval ako deti spievali. My s Michelle sme sa zatiaľ na boku privítali a vyobímali. Krátky rozhovor sa niesol v duchu,, Sakra, ty máš ale šťastie!“
MICHAEL
Stál som tam a počúval. Bolo to krásne. Už veľakrát som rozprával ako veľmi deti milujem , koľko ich poznám a čo všetko som v spojitosti s nimi zažil, ale toto... tento zážitok u ňa dosiahol úplný vrchol. Som si celkom istý, že na moje prvé oslávené narodeniny len tak ľahko nezabudnem. Veď ako by som aj mohol?
Nakoniec tie nevinné tváričky zvolali: ,, Všetko najlepšie!“
Ihneď som k nim pribehol a každému samostatne poďakoval. Samozrejme, nechýbali ani objatia či bozky na čelo. Potom som sa veľkým krokom postavil k tej neznámej žene, čo stála na boku vedľa Sarah. Voňala po ružiach, mala dlhšie hnedé vlasy a vyzerala nadmieru príjemne.
,,Aj vám sa chcem veľmi poďakovať. Som rád, že ste priviedli tieto úžasne spievajúce deti.“ Usmieval som sa čo mi sily stačili, ale bol to naozaj úprimný úsmev
,,Michael, toto je moja druhá sestra. Ešte som ti o nej nehovorila, ale je to úžasný človek a veľmi ju ľúbim. Býva skoro dva bloky ďalej.“
,,Michelle, teší ma..“ Michelle ku mne natiahla ruku
,,Ja som Michael...asi ma už poznáte.“ Taktiež som vystrel ruku a potriasli sme si ich.
Zadívala sa do mojich očí , ale rýchlo jej pohľad klesol k zemi a povedala:
,,Tak, mi už pôjdeme. Nechceme rušiť a aj tak rodičia určite nebudú nadšení keď ich ratolesti privediem neskoro domov. Ešte sa poriadne zabavte!“ objala Saru, na mňa sa znovu usmiala a Samkovi popriala dobrú noc.
,,Ešte raz, tešilo ma. Majte sa! Sestrička, opatruj sa.“
,,Aj ty, Michelle. Ďakujeme!“
Obaja sme vzali Samka za ruku a kráčali dnu.
,,Sarah, ďakujem je naozaj slabé slovo.“
,,Tak to si teda myslím!“ jemný smiech sa jej pohrával s ústami
SAMUEL
Kukali na seba strááášne dlho a už ma to fakticky prestávalo baviť. Odkašľal som si (odkukal som to od maminky vtedy keď sa Michael rozprával s tou veľkou tetou). Keď si ma konečne všimli zívol som si na znak vety ,,Chcem ísť spať!“
,,Miláčik, si poriadne unavený. Poď, ideme ťa uložiť do postieľky.“ Konečne jej to došlo a konečne sme sa vybrali hore.
,,Ách, postieľkaaa...konečne!“ zvalil som sa na ňu. V momente som bol mŕtvy. Bolo mi už všetko jedno.
SARAH
,,Tak, teraz čo?“ nahodila som potmehúcky úsmev i tón hlasu.
,,Poďme sa dolu pozrieť či sú všetci preč. Nestihol som sa im ešte raz poďakovať.“ Mrzutý ma chytil za ruku a viedol po schodoch dolu.
,,Ó, práve som vás hľadala. Ešte raz všetko len to najlepšie, ale už všetci pôjdeme. O všetko sme sa postarali, nemusíte sa báť. Len šteniatka nechcú jesť. Viete predsa, že večeru im musíte naservírovať vždy len vy.“ Zastavila nás milá zavalitá pani s krátkymi kučierkami.
,,Daisy, vy ste poklad! Samozrejme, môžete už ísť, ale povedzte ostatným, že im ešte raz veľmi ďakujem, prosím.“
,,Pokladajte to za vybavené. Slečna, môžem na chvíľočku?“ žmurkla na mňa a vzala za ruku na koniec chodby k lavičke.
Michael zahral veľký plač a naťahoval za mnou ruku ako v romantických filmoch. Mám pocit, že všetko toto je len jeden krásny romantický film s rýchlo sa blížiacim koncom...
Ja som mu poslala vzdušný bozk. On ho ,,chytil“ a priložil na hruď, presne tam, kde má domov jeho láskyplné srdiečko. Naznačil mi ústami tie najkrajšie slová, aké kedy môže muž povedať žene. ,,Milujem ťa!“
Odpovedala som rovnako, no Daisy nás prekukla.
,,Pane, toto je čisto ženská debata a predsa vám ju nekradnem!“ neubránila som sa smiechu pretože Michael urobil neuveriteľne chutnú vec. Zatváril sa urazene, ruky si dal vbok a hlavu zdvihol hore ako nejaký namyslený ,,horenos“. Otočil sa nám chrbtom a odkráčal tak dolu po schodoch.
,,Už je ten herec preč?“ spýtala sa Daisy
,,Áno, vzuch čistý. Čo máte na srdci?“ a Daisy sa rozhovorila...
-----------------------------PO ROZHOVORE-----------------------------------------------------------------------
,,Slečna, zapamätajte si to.“ Jemne ma pohladila po ruke
,,Nemajte obavy , dám naňho pozor.“ Ubezpečila som ju
Mierne ma tie veci, čo Daisy hovorila prekvapili, ale napokon sme predsa traja a spolu všetko zvládneme.
,,Tak, už pôjdem, Majte sa.“ Postavila sa, urobila krok v pred, ale zjavne sa jej na mne niečo nezdalo. Otočila sa a opäť ku mne pristúpila. Chytila mi obe ruky a zdvihla, aby som sa tiež postavila. Nechápavo som na ňu hľadela a hľadala odpoveď v jej vráskavej no napriek tomu mlado vyzerajúcej tvári. Premeriavala si ma od vlasov až po končeky prstov a študovala moje krivky. Potom mi jemne rukou naznačila aby som sa otočila a ja som to urobila. Neustále som cítila jej oči, ktoré ma tak úpenlivo sledovali. Pripadalo mi to, akoby niečo hľadala, ale nenachádzala to.
,,Toľko krásy som po kope ešte nikdy nevidela. Ste očarujúca dáma, Sarah.“ V momente som zčervenala ako paprika.
,,Dobrú noc.“ Dodala s ľahkosťou. Nevedela som, čo povedať tak som sa len nesmelo usmiala a šla pohľadať Michaela do suterénu.
Nikto tam však nebol alebo aspoň som cez hustú a všetko tajomne zahaľujúcu tmu nevidela. Mala som naložené v gatiach už len z toho, že som tam stála..sama v tej ochromujúcej tme..no musela som sa horko-ťažko premôcť a priblížiť sa k dverám od terasy. Chytila som kľučku a zrazu som to počula. V kuchyni sa o tvrdú dlážku niečo rozbilo. Myslela som, že skolabujem!
,,Michael, ak si to ty, tak to naozaj prestáva byť smiešne! Vieš, že sa tmy bojím!“ môj vystrašený trasľavý hlas sa predieral chladným vzduchom k stenám a vytváral tichú ozvenu.
Ten panický strach pochádza ešte z detských čias malej Sarah Meyer. Dvaja starší bratia mi neustále robili zle a strašili ma. Ja som sa dobre a hlavne rada učila.. preto ma raz zamkli do špajze , vraj kým im neurobím domáce úlohy. Lenže oni medzitým odišli na diskotéku a mňa tam nechali skoro celú noc.. v tej tme! Vravela som si, že ich nenávidím, ale čo by som dala za to, keby sa to auto, v ktorom sedeli neprevrátilo do priekopy a ja sa s nimi mohla znova škriepiť... Tom, Jack... veľmi mi chýbate, ale vždy zostanete v mojom srdci ♥
Stále som bola otočená k terase. Nemala som odvahu pozrieť sa smerom ku kuchyni, ale zjavne to bola chyba. Začula som kroky. Kroky, ktoré sa stále viac a viac približovali ku mne. Zavrela som oči a čakala, čo sa bude diať ďalej. Ešte vždy som v ruke zvierala už úplne mokrú kľučku od potu, no keď ma oboma rukami chytil okolo pása a dýchal mi na krk, musela som sa jej pustiť a dotýkať sa ho rovnako. Vtedy som si bola istá, že je to on. Otočila som sa k nemu tvárou.
,,Michael, veľmi som sa zľakla.“
,,Nemáš sa predsa čoho báť. Á... keď sme už pri tom , niečo si mi sľúbila...“ jeho žiadostivý pohľad sa mi pomaly dostával do tela a pulzoval vo mne ako ostrá bolesť, no táto bolesť bola príjemná ba priam... blažená? Nedokážem to vyjadriť len nejakými slovami... to treba jednoducho zažiť!
,, Čo presne máš na mysli?“ veľmi rád zhltol moju predstieranú nevedomosť.
,,Od toho incidentu s blondínou v kuchyni myslím len na to.“ Pritiahol si ma bližšie k sebe
,,Ahá, myslíš ženské zbrane, po ktorých budeš potrebovať podbradník konečne nie ja, ale ty?“ vyzývavý smiech vždy zaberie
,, Áno, presne to.“ Stisol mu boky
,,Tak poď!“ viedla som ho hore, ale po ceste mi ušlo malé ,,Do riti!“ no rýchlo som si zakryla ústa.
,,Vravela si niečo?“
,,Nie, nie..“ zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať...
,,Sara, priznaj to konečne. Nedokážeš si priznať prehru a fakt, že ja som ťa proste dostal...“ víťazoslávne sa zasmial , ale ja sa len tak ľahko odbiť nenechám!
,,Tak to teda nie môj milý! Dones mi hore do tvojej izby pohár šampanského a uvidíš, čo si ešte nevidel!“ ha, a teraz to dostal! Tentoraz ponechal víťazoslávny úsmev mne.
Michael išiel pre šampanské a ja som zatiaľ utekala do izby zaistiť malé úpravy na ,,veľké divadlo“. Vlasy som si vypla do vysokého drdolu a čakala kým príde. Začula som pred dverami kroky. Potom zaklopal so slovami ,,Si pripravená na prehru?“
,,Csss.“ Bola moja odpoveď. Rázna a výstižná.
Išla som mu otvoriť dvere. V jednej ruke držal striebornú tácku s dvoma krásne vyleštenými pohárikmi a v druhej ruke zas kýblik s ľadom a fľašou šampáňa. Usmiaty od ucha k uchu vošiel do izby.
,,Už len biela utierka a pomýlim si ťa s hotelovou službou.“
,,HA-HA-HA.“ Položil tie pachšamenty na stôl a vytiahol si bielu utierku zastrčenú v nohaviciach. Rozhodla som sa to nekomentovať.
,,Prečo sú tie poháre dva?“ podozrivo som zdvihla jedno obočie
,,To čo je za otázku? Predsa nebudeš piť sama, no nie?“ nechápavo na mňa ,,kukol“
,,A kto hovorí, že budem piť?“ môj dotaz ho vyviedol z miery.
Zdvihol obočie rovnako ako ja a zas tá irónia.
,,Pokúsila som sa odľahčiť atmosféru.
,,Dámy a páni, pohodlne sa usaďte, začína predstavenie. Zároveň žiadame, aby ste si vypli svoje mobilné telefóny a nerušili tak účinkujúcich. Ďakujem.“ Michael si sadol , no ešte pred tým si na posteli urobil trón z paplónov a vankúšov. Ja som popustila uzdu svojej fantázie...
Komentáre
Prehľad komentárov
Dobrodošli!:D Poprvé všetkých zdravím, som rada, že som späť home:)
Nuž, mala by som asi prejsť k hodnoteniu, čo?:D Aby som vyjadrila svoj celkový názor: páčilo sa mi to, bolo to odľahčené, miestami vtipné, rozkošné a rovnako aj vzrušujúce ku koncu. Malo to teda tú povestnú "šťavu" a všetko čo má mať správna story. Jediný zádrhel vidím ešte v gramatike, ktorá mi občas zdvíha adrenalín v každej story, ktorú som kedy čítala a v duchu sa úprimne čudujem ako sa také dačo nedá nevšimnúť, ale budiš. Pripisujem to tvojmu veku;) Ale to neznamená, že nebudem očakávať zlepšenie v ďalšej kapitole.D Popravde sa teším na deň, kedy ťa budem môcť úplne vážne vychváliť, že som nenašla ani jednu chybu. Naozaj.
Tvoj postoj k Michaelovému charakteru je zaujímavý - zvlášť ma zaujali tie dirty scénky:D Každopádne píš ako uznáš za vhodné, je len na každej spisovateľke ako si to zariadi podľa vlastného vkusu. Na tom to stojí a tiež padá. Teším sa na ďalšiu kapitolu, pevne verím, že ma prekvapíš nejakou bombou a dĺžkou:)) Ďakujem, že píšeš a že aj ty prispievaš k tomu, aby Michaelovo meno zostalo "nažive".
Pretože pre mňa nikdy nezomrie.
GBY ILY!!! <3
PS: Veľká pochvala za VIDITEĽNÝ posun kvality vpred!!!!!!!
JANULIK
(JANULIK, 13. 8. 2011 22:24)
Takže po prvé :D To čo si písala bolo také mini "vydieranie" :D Ale mám ťa rada. Odpoveď prečo, som nepísala je tá, že nebol čas :D :o( Vieš, mám toho veľa :D
Idem k story :D
Tá čokoláda, strašne zlaté to bolo :) Aj ja by som si dala :D Niektoré vety, napr. že s plnou papuľkou :D To len teba napadá :D To prekvapko, to je niečo úžasné. Aj ja by som také chcela :D Malý Samko, aký zlatý :D Ňuňuš malý :D Ale je to beťár :D :) Ten rozhovor, to je kde preboha? :D Nič tam není napísané. Som zvedavá, o čom sa "zhovárali" :D
,,Dámy a páni, pohodlne sa usaďte, začína predstavenie. Zároveň žiadame, aby ste si vypli svoje mobilné telefóny a nerušili tak účinkujúcich. Ďakujem" ... toto ma zabilo. Som zvedavá, čo Sarah vymyslela :D :)
A ešte raz, sorry za oneskorenie, ale nebol čas. Prepáč. Super kapitola, teším sa na ďalšiu, dúfam, že bude čoskoro. GBY. Mám Ťa rada :)
fuuuuuuha :D
(sofi8888, 12. 8. 2011 10:10)ty kks..som zvedavá že čo bude dalej :D dobre si to napísala moja, chválim ťa :) a píš rychlo dalej lebo som nedočkavá :D
...
(Vika, 10. 8. 2011 18:22)
To je krásne :) úplne super kapitola, škoda, že trochu kratšia :(
Ukončila si to napínavo ..som zvedavá čo sa tam bude odohrávať :D Michaela jednoducho žeriem.. strašne roztomilý :D a keď papal v kuchyni tu jahodovú čokoládu úplne sa mi pred očami vybavil jeho neodolateľne zlatý face :D :-*
Krásne je to! len tak ďalej ;)
....
(Misi255, 21. 8. 2011 0:37)