Choď na obsah
Choď na menu
Kapitola siedma
5. 7. 2010
,,No, pred mojím domom...."
,,Plán sa mení.Môžete zastať,prosím?"šofér zastavil.Vtej chvýli,som mal chuť ho zaškrtiť.
,,Ale ja nemám upratané."
,,Nevadí.Upraceme a bude sranda."
,,Tak dobre,ale pamätaj-varoval som ťa!"ešte posledný krát som ju upozornil.
,,A tebe tam nikto neupratuje?"udivene povedala Sarah.
,,Upratovačka chodí iba každý druhý deň.Má malé dieťa,tak som jej navrhol takúto alternatívu aby stíhala i prácu i dieťatko,no a dnes akurát nebola nápomocná."usmial som sa
,,Nevadí a určite to nebude také zlé,ako hovoríš."
,,Vážne?No ja si nie som taký istý.."
,,Ale no tak,už prestaň!"zliezla zomňa a začala vystupovať z auta.Následoval som ju.
,,Tak, toto je moje kráľovstvo."ukázal som na môj domov.
,,Nieje to nič moc,ale mne na tom až tak nezáleží.Nemám rád,keď je to tu priveľmi prečačkané."keď som dohovoril,pozrel som sa na Sarah.Tá s otvorenými ústami vyvaľovala oči na nočnými svetlami osvietený dom.
,,Sari?"
,,Tečie ti slina..."skúšal som ju
,,Aha.."nevnímala.
Po chvýli sa ozvala.
,,Prepáč,vravel si niečo?"
,,Nie,nič,len,že ti tiekla slina po brade."v duchu som sa zasmial.
,,TO FAKT??"až zhíkla.
,,A to mi vravíš až teraz??"zhrozila sa
,,Nekrič,robím si srandu."smial som sa
,,Naozaj?Kebyže sa pred tebou takto strápnim.."
,,Neboj sa,žiadna slinka ti neušla."bola taká zlatá
Rozbehom som sa knej.
SARAH
Rozbehol sa ku mne a zobral si ma na ruky ako nevestu.Nohy mi lietali vo vzduchu.
,,Nevestu musí ženích previesť cez prah."
,,No,ale ja tu žiadnu nevestu nevidím."
,,Si si tým istá?"potmehúcky povedal
,,Tak na 100% nie,ale na 99.9%určite:o)"zasmiala som sa
Vykročil somnou ku vchodovým dverám.
,,Musím si vybrať kľúče."už ma chcel položiť na zem.
,,Ja ti ich vyberiem,len mi povedz kde sú."
,,Tu v ľavom vrecku.Dočiahneš tam?"spýtal sa
,,Jasné."siahla som mu do vrecka a vylovila kľúče od domu.Podala som mu ich.
,,Ďakujem."aké zdvorilé
,,Nemáš začo."
Odomkol,kľúče hodil na malú skrinku nad ktorou boli vešiaky.Preniesol ma cez prah a zložil na zem.
,,Prešla som asi dva metre a už musím povedať,že je to tu krásne."
,,Nepreháňaj."neveril mi
,,Vážne!Čo by som preháňala!Vravím pravdu.Je to tu milé a útulné."rozplývala som sa
,,A mimochodom, máš tu fakt ,,brutálny neporiadok".Veď máš dokonale upratané.Každý predmet más voje miesto."
,,Sám som prekvapený."zasmial sa
..No vidíš."dala som mu pusu na líce,čo mi niečo dôležité pripomenulo.
,,Myslím,že sme tam v aute niečo nedokončili..."
,,Naozaj?Že si nepamätám."tváril sa..že rozmýšľa
,,Vážne?Tak ja ti to pripomeniem!"
Strčila som do neho a preletel cez operadlo pohovky až si ľahol.
,,Ahá,už si spomínam""doplo mu
Chytil mi obe ruky,potiahol a ja som dopadla vedľa neho.Keď som zacítila jeho nenormálne úžasný parfém,až sa mi zatočila hlava.Ešte, že som ležala.
,,Michael?"
,,Áno?"
,,Rozmýšľal si o tom, čo bude ďalej?"oprela som si hlavu o jeho rameno.Jednou rukou ma objal okolo pliec.
V jeho objatí som sa cítila neskutočne uvoľnene a bezpečne.Préíjemné teplo,ktoré sálalo z Michaelovho tela zohrievalo to moje
Pomaly som si začínala uvedomovať,kto to vlastne vedľa mňa leží.
Nieje to kráľ popu,ale kráľ môjho srdca.Je to človek,ktorého ľúbim...a to veľmi.
,,Nemal som veľa času o tom premýšľať."z myšlienok ma vytrhli Michaelove slová.
,,Chápem.."povedala som
,,Michal,do teraz som si pripadala sama a opustená.Keby nie je na svete Samko...vlastne ani neviem čo by bolo.Teraz si sa objavil ty a v mojom živote opäť začal tiecť prameň lásky a ja cítim, že to bol Boží plán...ľúbim ťa láska."prehovorila som po dlhšom tichu.
V návale emócií som odrazu zaspala...
,,NIE!!!"skríkla som a z očí sa mi spustil prúd sĺz.
,,Čo sa deje?Sara!"objal ma
,,Neviem...sníval sa mi sen...že som ťa stratila..."tvár som si zaborila do dlaní.
,,Na takéto veci už nikdy nemysli!Nič také sa nestane.To ti prisahám."zobral si ma do lona a hojdal zo strany na stranu.
,,Vlastne som ti chcel povedať presne to isté,čo ty pred tým ako si zaspala...len, ja ťa neľúbim."zhrozene som sa naňho zadívala.
,,Pretože ťa milujem."keď som to počula,skoro som omdlela.
,,Michael,si si tými slovami úplne istý?Pretože predsa to bol len..jeden deň."
,,Ja hovorím iba také veci,ktoré myslím naozaj vážne...síce.."usmial sa na mňa
,,Čo síce?"šťuchla som ho do ramena.
,,No nemyslím vážne veci ak žartujem,ale to by si určite spoznala."
,,No to dúfam."pozrela som sa mu do tmavých očí.Chcela som niečo povedať.Otvorila som ústa.no hneď som ich zatvorila.
Pochopila som,že slová nie sú v tejto chvýli potrebné.Ležali sme oproti sebe a pozerali sa jeden druhému do očí.
Bolo ticho.Ani Michael nič nehovoril.Na tvári sa mu pohrával úsmev,aj ja som sa usmievala.
Pomaly a zhlboka som sa nadýchla a zatvorila oči.Svoju ruku som položila na Michaelov krk...Bol taký jemný....Chcela som vidieť ako sa tvári,no odolala som pokušeniu a nechala oči zavreté.Zrazu som na svojej ruke zacítila.....mokrý jazyk?
Zmätene som otvorila oči a nestačila sa čudovať.Prudko som sa mykla.
Archív
Kalendár
<< |
máj / 2025 |
>> |
................
(Misi255, 6. 9. 2010 19:28)